Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku

Spoločne za náš jazyk, za našu kultúru!

„U nás nachádzajú sa také oráčiny, ktoré už 150 rokov orané nikdy hnoja nevideli a predsa v hojnom roku, nehovorím, že hlboko zorané, ale tzv. iba zrýpané, ba často iba železnou bránou pobránené, hojne urodia všetko, takže ešte žiaden Čaban hladom neumrel. Iste na nás smerujú tie reči Písma svätého v 5. knihe Mojžišovej, vo 8. kapitole 7-8 zaznamenané: „Hospodin, Boh tvoj, ťa vovedie do zeme výbornej, do zeme, v ktorej je hojnosť pšenice a jačmeňa, viníc a medu, do zeme, v ktorej bez nedostatku budeš jesť chlieb a v ničom núdzu trpieť nebudeš.” Toto sú slová čabianskeho evanjelického farára Ľudovíta Haana, ktoré napísal vo svojom diele Pamätnosti Békeš-Čabianske v roku 1896.

Mladá obec Telekgerendáš s 1665 obyvateľmi, v ktorej sme sa zišli, aby sme spoločne oslávili Deň Slovákov v Maďarsku, sa síce z čabianskeho chotára vyčlenila iba v roku 1952, ale jej dejiny sa začali písať oveľa skôr. V období, ktorého svedkom a kronikárom bol aj Ľudovít Haan, na tomto mieste už stála sálašská škola, vznikli rady typického osídlenia v čabianskom chotári, samôt - sálašov, žilo tu evanjelické spoločenstvo, ktoré si do polovice XX. storočia zachovalo aj slovenský materinský jazyk.

Tunajšie sálaše zohrávali významnú úlohu v živote Békešskej Čaby, vytvárali spoločnú hospodársku jednotku s mestskými domami. Prvotným zdrojom živobytia obyvateľstva, ktoré sa tu usadilo začiatkom XVIII. storočia, bol v prvých desaťročiach extenzívny chov zvierat a iba neskôr sa stalo dominantným obrábanie pôdy. Objavenie sa prechodných príbytkov na rozsiahlych spoločných pasienkoch sa predpokladá od 40. rokov XVIII. storočia. Boli to pravdepodobne chatrče postavené z rastlín, ktoré boli k dispozícii na mieste. Prudký nárast obyvateľstva si však vynútil potrebu obrábania čoraz väčších území. Obrábanie vzdialenejších oráčin a rozrastanie počtu zvierat si vyžadovalo stavanie stálych príbytkov v chotári Čaby. Vznik modernejších sálašov sa datuje na koniec XVIII. a začiatok XIX. storočia. Tieto „stavenia“ popri hospodárskej postupne nadobúdali aj obytnú funkciu.

Vyššie citovaný Ľudovít Haan o nich píše nasledovne: „Medzitým, i keď je čabiansky chotár čírou rovinou, nie je on tak nudný, ako sa niektorí ku vrchom privyknutí, domnievajú. Zaujímavým ho robia pätoraké, Čabu zo všetkých strán obkľučujúce vinice, potom tie mnohé sálaše, ktoré sú niekde tak husto jeden pri druhom, že sa zdajú byť dedinou.“

A to sú už základy dnešnej obce, ktorá - spolu s ďalšími podobnými lokalitami - je svojráznym pamätníkom pracovitosti a vitality obyvateľov tohto kraja. Do jej rozvoja, do vzniku jej dnešnej tváre, počas uplynulých desaťročí zasiahli viaceré spoločensko-politické a hospodárske procesy. Po druhej svetovej vojne do prázdnych sálašov boli prisťahovaní obyvatelia maďarskej národnosti zo Slovenska a rodiny deportované z hlavného mesta. Udalosťou, ktorá výrazne prispela k rozvoju obce, bolo založenie Štátneho majetku Felsőnyomás v roku 1949 a vznik troch poľnohospodárskych družstiev v 50. rokoch, ktoré dávali prácu obyvateľom obce. V 80. a 90. rokoch minulého storočia prešla obec dynamickým rozvojom. Po zmene spoločenského zriadenia sa družstvá rozpadli, vznikli súkromné hospodárstva a časť obyvateľstva cestuje za prácou do Békešskej Čaby. Obec je vybavená modernou infraštruktúrou a širokou sieťou služieb. Medzi aktívne spolky patrí 40-ročný Páví krúžok Borouka, ktorý pracuje na zachovávaní hodnôt miestnych Slovákov. Vďaka ich iniciatíve, zásluhou miestnej slovenskej samosprávy a obecného zastupiteľstva sa v Telekgerendáši dnes zišli Slováci z celého Maďarska, ale aj hostia zo zahraničia, aby spoločne oslávili najväčší sviatok našej komunity. Za ochotu a pomoc pri organizovaní Dňa Slovákov v Maďarsku by som im chcela vyjadriť svoju vďaku!

Dovoľte mi však pripomenúť aj udalosť, ktorú možno v novodobej histórii slovenskej komunity v Maďarsku právom označiť za historickú a ktorá v každodennom zhone akosi unikla našej pozornosti. Po prvých miestnych národnostných voľbách v roku 1994 204 elektorov dňa 25. marca 1995 zvolilo v Budapešti 53 členov prvej Celoštátnej slovenskej samosprávy. Na ustanovujúcom zasadnutí zboru, ktoré sa uskutočnilo 12. apríla, sa prvým predsedom nášho parlamentu stal rodák z Baňačky Michal Mata. Mnohí z členov prvého valného zhromaždenia, vrátane jeho prvého predsedu, nás už navždy opustili. Česť ich pamiatke!

Traja z nich však sú členmi nášho najvyššieho voleného zboru aj dnes. Sú to dlhoročná podpredsedníčka celoštátnej samosprávy Etelka Ribová, ktorá dnes nemohla pricestovať do Telekgerendášu, Matej Kešjár z Čabasabadi a treťou - zároveň jedinou, ktorá bola členkou valného zhromaždenia nepretržite počas piatich volebných období - je podpredsedníčka prvej Celoštátnej slovenskej samosprávy Mária Nagyová z Čívu. Ďakujeme im za ich obetavú prácu!

Krátko po svojom ustanovení celoštátna samospráva rozhodla o tom, že sviatkom slovenskej komunity bude Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý sa bude oslavovať v deň svätého Cyrila a Metoda vždy v inom Slovákmi obývanom regióne. Prvé oslavy nášho najväčšieho sviatku sa konali v Malom Kereši v roku 1998.

Vážené slávnostné zhromaždenie! Pred dvadsiatimi rokmi sa naša komunita vydala na cestu, ktorá viedla k postupnému budovaniu siete kultúrnych a školských inštitúcií a tým vzala na svoje plecia zodpovednosť za svoj osud. Našou úlohou a zodpovednosťou je pokračovať v začatej práci, pružne reagovať na výzvy rýchlo sa meniacej doby a využívať nové možnosti v prospech našej komunity. K tomu želám nám všetkým veľa sily, tolerantnosti, otvorenosti, vytrvalosti a dobré zdravie, aby sme mohli ešte dlho spolu oslavovať!

Ďakujem Vám za pozornosť!

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku  2015  Országos Szlovák Önkormányzat