Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku

Spoločne za náš jazyk, za našu kultúru!

Náš kalendár 2017

Náš kalendár 2017

Vyšlo obľúbené čítanie Slovákov v Maďarsku - ročenka Náš kalendár na rok 2017

Vyšlo obľúbené čítanie Slovákov v Maďarsku - ročenka Náš kalendár na rok 2017

Čítať ďalej...
Prezident SR Andrej Kiska v Slovenskej škole v Budapešti

Prezident SR Andrej Kiska v Slovenskej škole v Budapešti

Počas svojej oficiálnej návštevy Maďarska prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska navštívil aj Slovenskú školu v Budapešti.

Počas svojej oficiálnej návštevy Maďarska prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska navštívil aj Slovenskú školu v Budapešti.

Čítať ďalej...
Vyznamenanie Za národnosti Michalovi Lásikovi

Vyznamenanie Za národnosti Michalovi Lásikovi

Medzi tohtoročnými laureátmi vyznamenania Za národnosti udeľovaného predsedom vlády Viktorom Orbánom je aj Michal Lásik.

Medzi tohtoročnými laureátmi vyznamenania Za národnosti udeľovaného predsedom vlády Viktorom Orbánom je aj Michal Lásik. 

Čítať ďalej...
Frontpage Slideshow | Copyright © 2006-2015 JoomlaWorks Ltd.

Prítomnosť Slovákov v Karpatskej kotline sa datuje od V. storočia. Počas Veľkomoravskej ríše Cyril a Metod vytvorili praslovienský literárny jazyk, ktorý bol v Ríme - popri gréčtine, latinčine a hebrejčine - v roku 867 ustanovený pápežom Adorjánom II. za štvrtý liturgický jazyk.

Zánik 300-ročnej ríše spôsobili vnútorné konflikty a nepretržité útoky Frankov od východu a nomádskych maďarských spojeneckých kmeňov. Ľud niekdajšieho nitrianskeho kniežaťa, Svätopluka sa dostal pod vplyv vyvíjajúceho sa uhorského štátu. Od ostatných slovanských národov ho oddeľovali hranice, vďaka ktorým Slováci dostali možnosť na samostatný etnický a národný vývoj. Hoci výraz „slovenský“ sa prvý raz dokumentoval len v 13. storočí, Slováci sa dokázali národne zachovať počas dlhých búrlivých stáročí v rámci Uhorského kráľovstva.

Predkovia Slovákov v Maďarsku sa dostali na ich dnešné územie po 150-ročnej vláde Turkov. Migrovali zo severných, preplnených krajov Uhorska na južné spustošené oblasti s nádejou pre lepšie živobytie a viac pôdy. Migrácia im ponúkala možnosť zbaviť sa nevoľníctva a šancu na slobodu vierovyznania. Usadili sa v troch vlnách (na území jednej krajiny).

1670-1711: Migráciu začali poddaní, ktorí utiekli svojim pánom z krajín susediacimi s tými, čo prijali Turkov (Nitra, Nógrád, Hont, Abovsko), a tiež poddaní zo severných žúp (Trenčín, Orava, Liptov, Spiš). Túto zónu používali ako most pre nasledujúce migrácie. V tomto období sa usadzovali na západe na Zadunajsku, v strede a na východe krajiny, a na juhu v opustených oblastiach jazykových hraníc. (Šárišáp, Kestúc, Santov, Veňarec, Čív, Jača, Čuvár, Stará Huta).

1711-1740: Uskutočnilo sa organizované a zemianske osídlenie. Jednak zemepáni, ktorí vlastnili pôdu aj na juhu, ju osídľovali vlastnými poddanými, alebo sa usadenie odohralo pomocou kurátorov osídlenia s povolením štátnych orgánov. V tomto období vytvorili Slováci celú sieť prvých samostatných obcí a jazykových oblastí. Z Pohronia sa presunuli do Zadunajského kraja (Senváclav, Eška, Bánhida, Síleš, Čerňa, Tardosbánya).

Pre tých, ktorí sa chceli dostať na Dolnú zem, umožnila Novohradská župa prechod na územie medzi Dunajom a Tisou (Alberti, Čemer, Malý Kereš, Bénye), a do juhovýchodných častí Dolnej zeme.(Békešská Čaba, Sarvaš, Poľný Berinčok) V tejto etape vytvorili aj prvú obec menom Huta (Stará huta).

Počas poslednej vlny Slováci zaľudnili hlavne dnešné srbské, báčske a banátske obce. Na Dolnej zemi môžeme počas tohto obdobia spomenúť len sekundárne osídlenia, ktoré boli zakrátko opustené v putovaní do južnejších oblastí. Slováci z Békešskej Čaby osídlili Slovenský Komlóš v roku 1746 a v roku 1747 Apatelek (Morcea). Slovenskí obyvatelia týchto obcí zaľudnili Níreďházu v roku 1754. V tomto období založili nové dediny s menom Huta v oblasti Matry a Bukových hôr.

Aj v 19. storočí dominovali sekundárne osídlenia. Jeden po druhom ich založili najprv Slováci z Slovenského Komlóša, ako napríklad v roku 1802 Nadlak, na území dnešného Rumunska. Obyvatelia Nadlaku založili Pitvaroš v roku 1815, a nakoniec ľudia z Pitvarošu spolu s obyvateľmi Nadlaku a Slovenského Komlóša založili v roku 1844 Čanádalbert.

Najnovšie dediny obývané Slovákmi - Telekgerendáš, Kétšoproň - vznikli na začiatku 50-ych rokov, spolu s poľnohospodárskymi družstvami vytvorenými z bývalých salašských stredísk v Békešskej Župe.

Niekdajší slovenský osadlíci sa oddialili od prostredia materskej kultúry a jej kultúrneho centra. V poslednej tretine 19. a na začiatku 20. storočia - s výnimkou južnej časti Dolnej zeme -, slovenský jazyk a kultúra prežila jedine vďaka etnickej kultúry, rodinných kontaktov, dedinských komunít, a tiež cirkvi. Na väčšine miest, mimo škôl vôbec neexistovala slovenská písomnosť, vhodné vzdelávanie, či adekvátne vyučovanie v materinskom jazyku. Väčšie slovenské jazykové oblasti sa usilovali o uchovanie svojho jazyka a kultúry. Napríklad Békešská Čaba mala aj svoje slovenské vydavateľstvo, či dokonca aj divadlo. Aj počas II. svetovej vojny tu mala pôsobisko najväčšia slovenská evanjelická cirkevná komunita na svete, s takmer 40000 členmi.

Dôsledkom mierových zmlúv ktoré uzavreli I. svetovú vojnu a tiež vďaka vtedajšiemu ústavnému zákonu, sa maďarskí Slováci vzdialili pôvodnému etniku, s ktorým zdielali krajinu po celé tisícročia. Slováci v Maďarsku, ktorých bolo málo a žili izolovane jeden od druhého, ako aj od svojej vlasti, sa z hľadiska vytvorenia kompletnej kultúry dostali do nevýhodnej situácie. Absencia pomoci zo svojej vlasti toto postavenie len zhoršila.

Po II. svetovej vojne, v rámci výmeny československých a maďarských obyvateľov, sa takmer 73000 maďarských Slovákov vrátilo na územie Slovenska, v dôsledku čoho tí, čo zostali na území Maďarska utrpeli nie len na počte, ale i kultúrne. Rozpadli sa etnicky izolované komunity, ktoré mali za sebou viac storočné tradície a zachovávanie kultúry a jazyka maďarských Slovákov. Túto škodu je cítiť až podnes.

Odstránenie týchto následkov je úlohou systému slovenských menšinových samospráv, civilnej sféry a vzdelávacej - kultúrnej siete. Pre Slovákov, ktorí žijú na území Maďarskej republiky je charakteristická silná diaspóra, dvojitá identita, emocionálne a kultúrne puto s Maďarskom.

V okruhu Slovákov v Maďarsku sú známe všetky tri dialekty (západný-, východný-, stredoslovenský). Ich diaspóra je typická tým, že z devätnástich žúp v Maďarsku, Slováci žijú v jedenástich, presnejšie vo viac ako sto obciach.

Békešská Čaba - Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a kolégium

Budapešť - Materská škola, základná škola, gymnázium a kolégium s vyučovacím jazykom slovenským

Nové Mesto pod Šiatrom - Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola a internát

Sarvaš - Slovenská základná škola, materská škola a žiacky domov

Slovenský Komlóš - Slovenská dvojjazyčná základná škola a materská škola

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku

Ľudové noviny - Týždenník a portál Slovákov v Maďarsku

Nezisková verejnoprospešná s. r. o. pre služby a zúžitkovanie nehnuteľností SlovakUm

Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku

Pedagogické metodické centrum Slovákov v Maďarsku

Verejnoprospešná nadácia za Slovákov v Maďarsku

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku  2015  Országos Szlovák Önkormányzat