Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku

Spoločne za náš jazyk, za našu kultúru!

Náš kalendár 2017

Náš kalendár 2017

Vyšlo obľúbené čítanie Slovákov v Maďarsku - ročenka Náš kalendár na rok 2017

Vyšlo obľúbené čítanie Slovákov v Maďarsku - ročenka Náš kalendár na rok 2017

Čítať ďalej...
Prezident SR Andrej Kiska v Slovenskej škole v Budapešti

Prezident SR Andrej Kiska v Slovenskej škole v Budapešti

Počas svojej oficiálnej návštevy Maďarska prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska navštívil aj Slovenskú školu v Budapešti.

Počas svojej oficiálnej návštevy Maďarska prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska navštívil aj Slovenskú školu v Budapešti.

Čítať ďalej...
Vyznamenanie Za národnosti Michalovi Lásikovi

Vyznamenanie Za národnosti Michalovi Lásikovi

Medzi tohtoročnými laureátmi vyznamenania Za národnosti udeľovaného predsedom vlády Viktorom Orbánom je aj Michal Lásik.

Medzi tohtoročnými laureátmi vyznamenania Za národnosti udeľovaného predsedom vlády Viktorom Orbánom je aj Michal Lásik. 

Čítať ďalej...
Valné zhromaždenie CSSM

Valné zhromaždenie CSSM

-Rokovací maratón s dôrazom na školstvo

Poslanci sa na prvom tohtoročnom zasadnutí Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) zišli v sídle nášho najvyššieho voleného zboru na Fadruszovej ulici v posledný februárový deň.

Čítať ďalej...
Frontpage Slideshow | Copyright © 2006-2015 JoomlaWorks Ltd.

Predseníčka-DSM 2016

 

Náš príbeh - príbeh prispôsobivosti

Je priam symbolické, že po vlaňajšom Dni Slovákov v Maďarsku v horúcom dolnozemskom Telekgerendáši v poradí 20. sviatok našej národnosti oslavujeme v najvyššie položenej obci Maďarska – Alkári, po maďarsky Mátraszentimre. Symbolické, lebo prítomnosť Slovákov v týchto dvoch diametrálne odlišných prostrediach vypovedá o neobyčajnej prispôsobivosti a vynaliezavosti našich predkov. Oni – hnaní túžbou po väčšom kuse chleba - si okrem vyľudnených, nekonečných močaristých rovín ďaleko na juhu neskutočne namáhavou, vytrvalou prácou podmanili aj kopcovité kraje na severe dnešného Maďarska. Podmanili si ich, našli si tu nový domov a pretrvali.

„Málopočetní Nemci a Slováci sa sem prisťahovali v novšej dobe. Ostatne spomenutí žijú v troch malých osadách hrebeňa tiahnuceho sa od Ágasváru po Galyatető (Horná Huta, Fiškalitášhuta, Pätidomky) a v Suchej Hute, situovanej pod hrebeňom. Podnes vytvárajú čisto slovenské osady, v ktorých maďarsky hovoriace obyvateľstvo vôbec nie je,” píše sa v publikácii Podrobný sprievodca po Matre z roku 1930.

Matranské lesy ponúkali tu žijúcim ľuďom množstvo užitočných surovín. Okrem dreva na kúrenie boli dané aj podmienky na pálenie uhlia a vznik sklárstva. Prvým obývaným miestom v tomto priestore bol Mátraszentistván, pôvodným menom Horná Huta - Felső-Huta, ktorý vznikol v polovici 18. storočia, keď sa tu usadili remeselníci: slovenskí paliči dreveného uhlia zo stredného Slovenska a fúkači skla nemeckého pôvodu zo Sudet. Následne vznikla Fiškalitášhuta (Mátraszentlászló) a približne o sto rokov neskôr, v roku 1858, prisťahovaním sa piatich rodín z Hornej Huty, Pätidomky (Ötházhuta), dnešným menom Alkár. Svedectvom prítomnosti týchto dvoch etník sú tunajšie priezviská: Odler, Štuller, Czetner, Dostál, Svet, Striček a pod.

Výroba skla prebiehala v údolí riečky Csörgő, kde sú podnes viditeľné pozostatky niekdajších hút a tu bola umiestnená aj pamätná tabuľa. V koryte potoka možno ešte aj dnes nájsť zeleno-modré kvapôčky skla. Sklené huty v tomto priestore však fungovali len približne 40 rokov. Po ich zániku zostali v obciach iba paliči dreveného uhlia a drevorubači. Tunajší obyvatelia sa zaoberali aj obrábaním pôdy - pestovali zemiaky a zeleninu pre vlastnú potrebu, a chovom zvierat - ošípaných, hovädzieho dobytka, koní a hydiny. V letnom období chodili na poľnohospodárske práce do iných častí krajiny, aby na zimu zabezpečili potravu pre svoju rodinu a zvieratá.

"Galyatető je zo severu a zo západu obklopený vysoko položenými drobnými obcami, zvanými Huty, obývanými paličmi uhlia, ktoré sú aj osebe zaujímavé, a počas dlhších túr sú vhodné ako miesta na nocľah. Sú to prívetivé dedinky so slovenským obyvateľstvom hovoriacim aj po maďarsky (kde si môžeme zaobstarať niektoré potraviny, najmä mlieko a maslo), s čistými prameňmi a krásnymi čerstvými lipami,“ takto odporúčajú návštevníkom tunajšie Slovákmi obývané obce autori Sprievodcu po Matre a Gyöngyösi z roku 1909.

Obce hornej Matry objavili turisti po rozpade Uhorska, keď dovtedy populárne horské letoviská pripadli Československu. Počas socializmu tu vyrástli podnikové a odborárske rekreačné zariadenia, z ktorých sa v posledných rokoch stávajú elegantné hotely.

Veľké zmeny v živote matranských obcí priniesla povojnová výmena obyvateľstva, keď sa do Československa presídlili dve tretiny tunajších obyvateľov. V súčasnosti tu žijú Slováci v troch obciach: v Alkári, Malej Náne (Kisnána) a v Suchej Hute - po maďarsky Mátraalmás. Počas volieb do národnostných samospráv v roku 2014 sa do zoznamu slovenských voličov v Malej Náne prihlásilo 69 občanov, pričom obec má približne 1000 obyvateľov, kým v Alkári to bolo 113 osôb zo 430 obyvateľov. Pôvodní obyvatelia Alkáru si zachovali slovenský materinský jazyk. Počas tradičných podujatí predstavujú turistom aj kultúrne hodnoty a gastronomické tradície zakladateľov obce a slovenské špeciality ponúkajú aj miestne reštaurácie. Návštevníci sa so životom tunajších obyvateľov môžu oboznámiť i prostredníctvom náučného chodníka nazvaného Cestou uhliarov a Pamätného ľudového domu.

Výrazný pokles obyvateľstva po II. svetovej vojne viedol k zániku škôl v okolitých obciach. Iba v Alkári zostala osemročná škola, kde sa od roku 1950 vyučuje aj slovenčina. Táto inštitúcia je jedinou slovenskou národnostnou školou v Maďarsku, ktorú – opäť v znamení prispôsobovania sa meniacim sa okolnostiam - s významnou finančnou a morálnou podporou obce, od školského roku 2013/2014 prevádzkuje miestna slovenská samospráva. Pán starosta, dovoľte mi, aby som vám v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku vyjadrila svoju vďaku za všetko, čo ste urobili a robíte v záujme záchrany školy a vyučovania slovenského jazyka!

Príbeh Slovákov v Matre, a Slovákov vôbec, je príbehom neustáleho vytrvalého prispôsobovania sa meniacim sa podmienkam. Schopnosť reagovať na nové výzvy musí byť vlastná aj nám, ich potomkom, ktorí pracujeme na vytváraní čo najlepšieho prostredia pre našu komunitu. Jednou z kľúčových oblastí, kde sa o to snažíme, je slovenské národnostné školstvo. Ako to sformuloval predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy Michal Lásik: naším cieľom je, aby slovenské školstvo v Maďarsku – od materských škôl po univerzity - fungovalo ako jednotný systém, v ktorom je každý článok postavený na tom predchádzajúcom. Aby deti z materských škôl pokračovali v osvojovaní si slovenského jazyka aj v škole, aby čo najviac absolventov základných škôl sa rozhodlo študovať na slovenských gymnáziách v Békešskej Čabe a v Budapešti. Aby sa potom časť maturantov hlásila na pedagogické fakulty vysokých škol a univerzít v Maďarsku a na Slovensku. Aby sme pre škôlky a školy mali dostatok učiteľov vyzbrojených jazykovými a odbornými kompetenciami potrebnými na to, aby si ich zverenci osvojili v školách jazyk svojich predkov. Zámerne hovorím o jazyku predkov, a nie o materinskom jazyku detí vstupujúcich do školského systému. Veď na rozdiel od detí spred niekoľkých desaťročí dnešné deti, ktorých rodičia zapisujú do slovenských národnostných škôl, sa v rodine nenaučia po slovensky. Ale sú motivované a otvorené osvojovať si slovenskú kultúru a jazyk a my im musíme zabezpečiť vzdelanie, na konci ktorého budú bohatšie o jednu kultúru. Aby sa svet, v ktorom sa cítia doma, nekončil na hraniciach Maďarska. 

Celoštátna slovenská samospráva sa snaží reagovať aj na relatívne nové javy v našej spoločnosti, ako je napr. chudoba v niektorých aj Slovákmi obývaných regiónoch, alebo nevyriešenosť starostlivosti o starších rodinných príslušníkov. Naša samospráva - aj prostredníctvom svojich inštitúcií - plánuje v budúcnosti realizovať zbierky a pomáhať ľuďom v hmotnej núdzi. Pomocou dotazníkov v našich obciach a mestách mapujeme aj záujem o rôzne formy sociálnej starostlivosti. Zásluhu na našom pretrvaní totiž bezpochyby mala súdržnosť, ktorou sa naše komunity riadili. Svoj prejav by som chcela ukončiť slovami švédskeho lekára a botanika zo začiatku 18. storočia Carla von Linné: „Kto je silný, pomáha ostatným svojou rukou. Kto vyniká rozumom, učí ostatných. Ten, kto je vynikajúci na poli vedy, bude vyučovať iných. Takto vyhovieme zámerom nášho Stvoriteľa! Tieto vzájomné služby, ktoré sme dlžní striedavo navzájom plniť jeden druhému, nám prikazujú, aby sme sa v záujme spoločných výhod združovali do spoločností. Totiž čo samostatne nikdy nedokážete urobiť, ľahko zvládnete spoločnými silami.”

Ďakujem vám za pozornosť!

Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku

Deň Slovákov v Maďarsku, Alkár, 2. júla 2016

Foto zdroj: LUNO

Békešská Čaba - Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a kolégium

Budapešť - Materská škola, základná škola, gymnázium a kolégium s vyučovacím jazykom slovenským

Nové Mesto pod Šiatrom - Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola a internát

Sarvaš - Slovenská základná škola, materská škola a žiacky domov

Slovenský Komlóš - Slovenská dvojjazyčná základná škola a materská škola

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku

Ľudové noviny - Týždenník a portál Slovákov v Maďarsku

Nezisková verejnoprospešná s. r. o. pre služby a zúžitkovanie nehnuteľností SlovakUm

Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku

Pedagogické metodické centrum Slovákov v Maďarsku

Verejnoprospešná nadácia za Slovákov v Maďarsku

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku  2015  Országos Szlovák Önkormányzat